Ešteže vždy existujú dva uhly pohľadu:
1. Venujete sa dieťaťu- robíte pre neho to najlepšie. Učíte ho novým veciam, objavuje s ním , všetko mu ukazujete a oboznamujete ho so svetom. Prvá možnosť je, že dieťa bude skvelý človek- ako si to prajeme, pretože dostalo to najlepšie. Druhá možnosť je- je rozmaznané, stále čaká viac ako má, necení si veci a celý život budete za neho musieť žiť, pretože mu nedáte čo i len najmenšiu šancu na plač, alebo nespokojnosť.
2. Nemáte na dieťa príliš veľa času, alebo toľko, koľko by ste chceli mať, nemáte prostriedky na to, aby malo všetko po čom túži. Prvá možnosť je, že z dieťaťa vyrastie grázel, lebo ho nevychováte vy, ale ulica. Keď bude mať pätnásť predá aj vás. Alebo- dieťa si bude vážiť všetko čo má, lebo toho nie je veľa, bude sa tešiť z každej chvíle s vami a bude z neho skromný, avšak priebojný človek, ktorý to ďaleko dotiahne.
Máme sa teda deťom venovať? Áno. Ale prosím, rešpektujme ich. A dajme im priestor aj pre ich vlastný rozvoj. Pozorujme ich aj z diaľky. Nevoďme ich za ručičky, nebojme sa že padnú. Učme ich postaviť sa.
„Nechcem z neho neurotika." Preto mu dovolím všetko a ustúpim lebo však kto ma počúvať to zavíjanie kvôli lízanke pri pokladni. Nebojme sa rodičia. Každý jeden človek v obchode- možno aj ten čo pokrčí nos- to bude počuť len chvíľu- kým zaplatíme a odídeme z obchodu. Nemáme zázračný gombík, ktorý nás vráti do minulosti, aby sme naprávali chyby vo výchove. Deti sa učia rýchlo. A nielen básničky, ktorými sa hrdíme.
Odborníci sa zhodujú, že každé dieťa je individuálne a tak sa aj vyvíja. Nebojte sa, každý zdravý jedinec sedí. Či už začal v pôrodnici, v siedmom mesiaci života- podľa knižky, ale v jedenástom. Raz si každé dieťa samo sadne. Nikto nie je lepším človekom len preto, že keď mal dva roky poznal všetky značky traktorov- takisto ako nikto nie je zlým človekom len preto, že vypľúva brokolicu. To individuálno je ako magický kolotoč. Preto sa všetci tešíme. Janko vie síce toto, ale Marienka vie zas toto a tak ďalej a tak ďalej. Merítka v knihách o hrubej a jemnej motorike sú orientačné. Chodiť vedia vychované, nevychované deti aj rozmaznané. (pokiaľ sú zdravé) Lebo je to príroda. Pozdraviť, poďakovať podeliť sa, vedieť byť samostatné, neubližovať, vedieť prehrať, počkať a vypočuť si niečo o svojich chybách vedia vychované deti. Nie tie rozmaznané. Nerozmaznané deti neľúbia ich rodičia o nič menej ako tie rozmaznané.